1 Amatɨaɨ fuénocaillano, Cos jófuemo nocaedo jaɨ́cɨna jáidɨcaɨ. Afe jítɨramo Rodas jófuemo jáidɨcaɨ. Dɨnómona Pátara jófuemo jáidɨcaɨ. 2 Afe Pátaramo Feníciamo jáiacade nocáe baitɨcaɨ. Dɨnómona afécaedo jáidɨcaɨ. 3 Jaillano, monaillai cɨgɨ idu Chíprena jɨcana cɨódɨcaɨ. Afe énɨena jarɨ́fezi dɨbénemo fɨ́ianona Siria énɨemo jáidɨcaɨ. Afe caɨ jáillacaemo Tíromo fɨelle ráanɨaɨ illa jira afégobemo zɨ́jɨdɨcaɨ. 4 Afégobemo ite Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨnona cɨóizaidɨcaɨ. Dɨnomo siete dɨ́garui íaɨoɨ dɨga itɨcaɨ. Dɨnomo Ñuera Joreño llogáiaɨoɨ. Ie jira Páblona daɨdíaɨoɨ:
5 Mei íadɨ afe siete dɨ́garui illa meífodo jáidɨcaɨ. Caɨ jáizailla llezica nana Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨno, íaɨoɨ rɨngónɨaɨ naa úruiaɨri jofue féɨmo caɨna nabáidiaɨoɨ. Dɨnomo ite guamácɨmo ana dújuillano Juzíñamuimo ɨere úritɨcaɨ. 6 Ie mei meníñota íiraɨcaiño íaɨoɨ facádonocaidɨcaɨ. Daɨí ñiano nocaemo caifo jáidɨcaɨ. Afémacɨ íaɨoɨ jófuemo meine jáidiaɨoɨ.
7 Tíromona bitɨcaɨ Tolemáidamo dúcɨna. Dɨnomo ite ámatɨaɨ uáidollena darui nabáidɨcaɨ. 8 Afe jítɨramo Pablo naa íedo jáidɨnori dɨnómona Cesarea jófuemo dúcɨdɨcaɨ. Dɨnomo ite ñúefue llóraɨma Felipe jofomo jáidɨcaɨ. Afémɨe siete dɨ́gamɨede güille fecáraɨnɨmona Juzíñamuimo gaɨríraco táɨjɨraɨma. Dɨnomo afémɨe jofomo itɨcaɨ. 9 Afe Felipe jiza nagaámazade. Naɨ ɨnínidiaɨoɨ. Aféngotɨaɨ Juzíñamuimona cacana uaillaɨ jino llotíaɨoɨ. 10 Afénomo dɨga irui itɨ́caɨmo, uai jino llóraɨma Agabo Judéamona caɨ uáiduaɨbite. 11 Afémɨe Pablo cɨraigɨ ife zuitáicaillano dama ie ɨdaɨ onoɨ dɨga maɨáno daɨde:
12 Aféfuena cacáillano, Cesarea imacɨ naa caɨri, Pablo Jerusalemo jáiñeillena íemo izire jɨcádɨcaɨ. 13 Mei jira Pablo uai ote:
14 Afémɨe mámiafuena jáanonidɨcaɨ. Ie jira afefue fáɨcanocaillano daɨdɨcaɨ:
15 Afe meífodo, Jerusalemo jáillana fɨnóbidɨcaɨ. 16 Cesaréamona dárie Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨno caɨna nabaide. Afémacɨ cɨ́gɨmona daa Chipre ímɨe Mnasón ite. Afémɨe jae dɨga fɨmona Juzíñamuimo ɨ́ɨnote. Afémɨemo ite Jerusalemo dúcɨracomo jáidɨcaɨ.
17 Jerusalemo dúcɨdɨcaɨmo dɨnomo ite ámatɨaɨ caɨmare caɨna llɨ́ɨnotiaɨoɨ. 18 Afe jítɨramo Pablo naa caɨri Santiago uáiduaidɨcaɨ. Daje izói nana illáɨcomɨnɨ afénomo itíaɨoɨ. 19 Pablo íaɨoɨ uáidote. Uáiduano Pablo nana iedo judíoñedɨnomo Juzíñamui fɨnócafuiaɨ jino illa dɨ́gafuiaɨ íaɨoɨmo llote. 20 Iemona aféfuiaɨna cacáillano Juzíñamuimo caɨmátaioidiaɨoɨ. Jira Páblona daɨdíaɨoɨ:
23 —Caɨ daɨnáuai jeire o úamona aféuai izói o fɨnolle jitáirede. Caɨri benomo ite nagaámamɨe. Afémɨiaɨ uícomo Juzíñamuimo naui íaɨoɨ llogáuai fuitáacadiaɨoɨ. 24 Bimacɨ o uíri. Uillano nana omoɨ comécɨmo ɨ́aɨfue múiñuafue mai omoɨ fɨ́nuairi. O úcubemona omoɨ ɨ́fue cuidótalle ɨbari. Iemona danɨ cuidótaitiaɨoɨza. Afe daɨí o fɨ́nuamona, benó ite ɨ́ɨnote judíuaɨ, o ñue ífɨrena izói ónoitiaɨoɨ. Moisés ocuícafue jeire o úana fɨ́dɨitiaɨoɨ. Daje izói ja ónoitiaɨoɨ nana o rafue benó comɨ́nɨmo jɨáɨmacɨ lluáɨbiga táɨnofuiaɨ. 25 Mei íadɨ ɨ́ɨnote judíoñedɨnomo jɨáɨfodo jae cuetɨcaɨ. Aillo judíuaɨ fɨnócafuiaɨmo íaɨoɨ jíeruiñeillena llotɨcaɨ. Daa bifue íaɨoɨmo llotɨcaɨ: “Jánaraɨ izóidemo fecaca llɨ́cɨaɨna omoɨ rɨñeno iri. Dɨ́ena jiróñeno iri, daje izói cɨmoɨna cɨgɨ́noga rɨ́llenɨaɨna rɨñeno iri. Mai nana jɨruífuiaɨmona abɨ́ omoɨ rairuiri; dama áɨredɨmɨe ie aɨ dɨga illa ñuena,” —dɨnóride Santiago llogafue fuilla.
26 Ie mei Pablo afe nagaámamɨe uite; uillano afe jítɨramo, íaɨoɨ comécɨmo ite ɨ́aɨfuiaɨ múiñuafue fɨnódiaɨoɨ. Afe meífodo jofo Juzíñamuimo gaɨríracomo jáidiaɨoɨ. Dɨnomo íaɨoɨ comécɨmo ite ɨ́aɨfuiaɨ muiñóillɨruillaɨ fuillɨ́rui lluájidiaɨoɨ. Afe daɨí íaɨoɨ llúamona illa dɨ́gamɨerie íaɨoɨ raa fia íaɨoɨ fecállɨrui llotíaɨoɨ.
27 Afe siete dɨ́garui ja fúiacademo Asia énɨemona bite judíuaɨ Páblona Juzíñamuimo gaɨríracomo cɨ́oizaɨbitiaɨoɨ. Iena cɨ́oizaɨbillano nana afeno comɨ́nɨna fɨeni faɨllíñaitadiaɨoɨ. Iemona Pablo llaɨtádiaɨoɨ. 28 Lláɨtano caillɨ́oidiaɨoɨ:
29 Naui Pablo afe jófuedo judíoñedɨmɨe Trófimo dɨga nabáirillana íaɨoɨ cɨónamona daɨí daɨdíaɨoɨ. Afe Trófimo Efeso ímɨe. Afémacɨ comecɨ facádiaɨoɨ, nɨbaɨ Pablo Trófimona gaɨríraco eromo jofo uite, daɨdíaɨoɨ.
30 Iemona nana afeno comɨnɨ aféfuiaɨ júfidotiaɨoɨ; aféfueri fɨeni faɨllíñaidiaɨoɨ. Afe llezica nana comɨnɨ áizɨaizɨ bitíaɨoɨ. Billano Pablo llaɨtádiaɨoɨ. Lláɨtano gaɨríraco jinomo zocana íena uitíaɨoɨ. Daɨí ñiano afe llezica gaɨríraco náziaɨ ɨbáidiaɨoɨ. 31 Ja íena tɨtáacadiaɨoɨmo, soldados igüelli illaɨma ja afe aillo comɨnɨ fɨeni faɨllíñainana fɨdɨde. Daje izói Pablo ja íaɨoɨ tɨtáacanafuena fɨdɨde. 32 Mei jira afe illaɨma ie jabóidɨllaɨmaɨaɨ naa ie llaɨzɨ́raɨnɨri jɨ́ɨrite. Jɨ́ɨrillano afe comɨnɨ illánomo aizɨ́cana jáidiaɨoɨ. Iemona nana comɨnɨ llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma naa ie llaɨzɨ́raɨnɨri bíllana cɨóillano, Pablo fáajana fáɨcanocaidiaɨoɨ. 33 Afe mei afe illaɨma Páblomo áɨnozide. Aɨnozillano Pablo llaɨtádiaɨoɨ. Lláɨtano mena llóejina íena maɨtátate. Afe mei illaɨma íena daɨde:
37 Afécomo íena uizájidiaɨoɨmo, Pablo afe llaɨzɨ́raɨnɨ illáɨmamo griego uáillaɨdo jɨcánote:
39 Jira Pablo íena daɨde:
40 Iemona afe illaɨma Páblona faɨríote. Iemo Pablo afe caifo jáirabɨcɨmo náidaillano comɨ́nɨna ónoɨdo llɨ́ɨcaitade. Iaɨoɨ úrioina llɨ́ɨcaillamona Pablo afémacɨ uáillaɨdo íaɨoɨmo úrite. (Afémacɨ úrilla uai ‘hebreo’ daɨna.) Iaɨoɨna daɨde:
<- LOS HECHOS 20LOS HECHOS 22 ->