1 Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã gãjerãre moa ĩsirã ñari ĩna ʉjarãre ĩna rʉ̃cʉbʉoja quena. Ĩna ʉjarãre rʉ̃cʉbʉobeja ticõri, “Ñeñaro yirã ñama Jesure tʉorʉ̃nʉrã. Ñe waja ma ĩna riasorise”, yirã yirãji gãjerã. 2 Cristore tʉorʉ̃nʉrãre moa ĩsiri masa ñari ĩna ʉjarãre ĩna rʉ̃cʉbʉoja quena. “Mani robo bajirãti ñama ĩna. Ĩnare rʉ̃cʉbʉomena mani”, yibitirʉja ĩnare. Ado bajirojʉa ĩna yija quena. Ĩna ʉjʉ Jesucristore ĩ tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñajare bʉto bʉsa ĩna moa ĩsija quena. Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ĩ ñajare ĩ ñarã bajiroti ĩna ĩre ti maija quena. Ito bajiri bʉto bʉsa ĩna ĩre moa ĩsija quena. Adi ito mʉ tʉ ñarãre mʉ riasore ãmoa yʉ.
11 Ito bajiro ĩna yibojarocati ĩna robo yibesa mʉáma. Dios yagʉ ñari quenarise riti bʉto yiya mʉ. Diore riti rʉ̃cʉbʉoya. Ito yicõri ĩre riti tʉorʉ̃nʉña. Gãjerãre tʉo maiña. Tʉoĩa bʉjatobitibojagʉti Cristore tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa. Gãjerãre rʉ̃cʉbʉocõri ĩnare quenoti yiya. 12 Ñeñaro yijaro yirocʉ, rʉ̃mʉ́ ĩ mʉre ʉsirioro yibojarocati Jesucristore tʉorʉ̃nʉcõri quenarise riti yiya. Ito bajiro mʉ yija ticõri, mʉre waja yigʉ mʉ catitĩñaroca yigʉ yiguĩji Dios. Dios oca riasori masʉ mʉre ĩ cũri rʉmʉ gʉa jãjarã tʉoro riojo, “Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñari quenarise riti yi ãmoa yʉ”, yicʉ mʉ. 13 Dios dise rʉyabeto iti ñasotiroca yigʉ mʉre yʉ rotirise tʉoguĩji ĩ. Jesucristo mani Ʉjʉ cʉni yʉ mʉre rotirise tʉoguĩji ĩ. Ĩ ñami güibicʉti Poncio Pilato wame cʉtigʉ ĩ tiro riojo, “Dios ĩ cõarʉ ña yʉ”, yigʉ. Ado bajiro mʉre rotia yʉ: 14 Yʉ mʉre rotirise ñarocõti cʉdiya. “Ñeñaro yami ĩ”, gãjerã mʉre yi bʉsitube yirocʉ, yʉ rotirise ñarocõti cʉdiya. Ito bajiro yisotiba mani Ʉjʉ Jesucristo ĩ ejarocõjʉti. 15 Dios ĩ ãmori rʉmʉti tʉdi ejagʉ yiguĩji Cristo. Rẽtoro rʉ̃cʉbʉogʉ ñami Dios. Rẽtoro masigʉ̃ ñami ĩ. Ñimʉ gãji ĩ robo bajigʉ ʉjʉ mami. Ñimʉ gãji ĩ robo rʉ̃cʉbʉorʉ mami. 16 Ĩ sĩgʉ̃ti ñami godabicʉ. Bʉto busurojʉ masa ĩna ejabetojʉ ñasotiami ĩ. Sĩgʉ̃ ĩre tigorʉ maquĩji. Ito yicõri sĩgʉ̃ ĩre tibicʉ yiguĩji. Ĩre rʉ̃cʉbʉotĩñarʉja manire. Ñimʉ gãji ĩ robo rẽtoro masigʉ̃ mami. Ito bajiro riti bajitĩñajaro ijarijʉ cʉni.
17 Adi sita gaye gajeoni jairo rʉcorãre, “ ‘Gãjerã rẽtoro ñasarã ña gʉa’, yibesa”, yiya ĩnare. “ ‘Jaje niyeru rʉcoa yʉ. Ito bajiri ñe rẽtabetoja yʉre’, yi tʉoĩabesa mʉa”, yiya ĩnare. Yoari mejeti jedirise ña niyeru. Dios catitĩñagʉ̃re tʉorʉ̃nʉcõri, “Ĩti ñami manire tirʉ̃nʉgʉ̃”, yirʉja ĩnare. Mani queno wanʉ quena ñatoni manire queno yigʉ yiguĩji Dios. 18 Gajeoni jairãre, “Quenarisejʉa yiya mʉa”, yi rotiya ĩnare. Gajeoni bʉja ãmore rẽto bʉsaro quenarise ña queno yire. Ĩna ya niyerure tʉo maimenati gãjerãre ejabʉarona ĩna ĩsija quena. 19 Ito bajiro ĩna yija ticõri, masare Dios ĩ waja yiri rʉmʉ ĩnare queno waja yigʉ yiguĩji ĩ. Jogabiti gaye ĩnare ĩsigʉ̃ yiguĩji ĩ. Ito yicõri ĩna catitĩñaroca yigʉ yiguĩji.
20 Tʉoya Timoteo mʉ. Ĩ oca riasojaro yirocʉ, mʉre cũñi Dios. Ito bajiri ĩ mʉre cũrʉ ñari queno riasoya. Rocati masa ĩna tʉoĩa rujeorere tʉorʉ̃nʉbesa. Ñe waja ma iti. Ito bajiro bʉsirã rãca gãmeri tʉoĩa bʉsibesa. “Bʉto masire gaye riasorã ya gʉa”, yirãre tʉorʉ̃nʉbesa. Ito bajiro yibojarãti oca ñasarise meje riasoama ĩna. 21 “Bʉto masire gaye riasoa gʉa”, yirãre tʉo sʉyama coriarã. Ito bajiri ĩnajʉare tʉo sʉyacõri Diore tʉorʉ̃nʉbeama ĩna.