1 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó queꞌe̱e̱ chumanꞌ, caꞌmii natáj soꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌanj chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ soꞌ a. 2 Ne̱ caꞌanj chana̱ nahuun sa̱ꞌ quiꞌyaj Jesucristó ga̱ nij soꞌ a. Dan me se taꞌa̱j noꞌ me níí nahuun quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j noꞌ me níí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán quiꞌyaj Jesucristó a. Chana̱ cuꞌna̱j Mariá Magdalena me ꞌo̱ noꞌ, ne̱ noꞌ me níí curiha̱nj chi̱j nana̱ chre̱e nimán quiꞌyaj Jesucristó a. 3 Ne̱ yoꞌó noꞌ roꞌ, me níí cuꞌna̱j Juana, ne̱ nica̱ noꞌ roꞌ, me síí cuꞌna̱j Chuza síí nicu̱nꞌ rihaan síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes a. Ne̱ yoꞌó chana̱ caꞌanj ga̱ Jesucristó roꞌ, me níí cuꞌna̱j Susana a. Ne̱ vaa queꞌe̱e̱ doj nij chana̱ caꞌanj ga̱ nij soꞌ a. Nu̱ꞌ nij chana̱ nihánj roꞌ, me níí racuíj man nij tuvi̱ꞌ Jesucristó se vaa rqué nij noꞌ siꞌyaj nij noꞌ rasu̱u̱n cachiin man nij tuvi̱ꞌ Jesucristó a.
4 Dan me se cavii queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij yuvii̱ daj a̱ chumanꞌ, caꞌanj ni̱ꞌyaj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ dan me se quisíj cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó nanó soꞌ se‑cuento̱ ꞌnúú trigó rihaan nij soꞌ a. 5 Cataj Jesucristó nana̱ nihánj a:
9 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó man soꞌ me cheꞌé nanó soꞌ cuentó cheꞌé ꞌnúú trigó yoꞌ a. 10 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
11 Canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ:
16 Dan me se guun cheꞌe̱ Jesucristó cataj soꞌ:
19 Dan me se cuchiꞌ nii Jesucristó cuchiꞌ nij tinúú Jesucristó cuchiꞌ nda̱a rej va̱j Jesucristó, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quinichru̱nꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó, cheꞌé se ma̱n ndoꞌo yuvii̱ a. 20 Ne̱ cataj ꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó a:
21 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a:
22 Dan me se ꞌo̱ güii catúj Jesucristó rque ꞌo̱ rihoo ga̱ cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ se vaa caꞌa̱nj cunuda̱nj nij soꞌ nda̱a yoꞌó níchrej tuꞌva na lacuaná a. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ rihoo chéé rihoo rihaan na, quiꞌyaj nij soꞌ a. 23 Do̱j caꞌanj rihoo, ne̱ cotoj Jesucristó a. Cachén ꞌo̱ orá nii, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nana̱ yuva̱a̱ cavii uxrá yoꞌ goꞌ ndoꞌo yoꞌ rihaan na, ne̱ dan me se catúj ndoꞌo na rque rihoo, ne̱ da̱j doj caꞌa̱nj ni̱j rihoo rque na a. 24 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó narii nij soꞌ nej rihaan soꞌ, ne̱:
26 Dan me se guun ga̱nꞌ rihoo nu̱u̱ Jesucristó ga̱ estadó Galilea, ne̱ cachén yoꞌ caꞌanj yoꞌ nda̱a níchrej tuꞌva na lacuaná yoꞌ, nda̱a rej ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Gadara a. 27 Cuchiꞌ nij soꞌ yoꞌóó yoꞌ, ne̱ nanij Jesucristó rihoo, ga̱a ne̱ nariꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ ꞌo̱ síí chiha̱nj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ soꞌ me síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, ne̱ taj yatzíj nu̱u̱ soꞌ do̱ꞌ, naꞌvej rá soꞌ ca̱yáán soꞌ veꞌ tucuá soꞌ do̱ꞌ, ina̱nj rihaan santó ne soꞌ do̱ꞌ a. 28-29 Dan me se caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nana̱ chre̱e se vaa cu̱riha̱nj nana̱ chre̱e nimán soꞌ a. ꞌO̱ se quisíj queꞌe̱e̱ canó nana̱ chre̱e man soꞌ a. Dan me se nda̱a agaꞌ ne̱ꞌ numíj nii raꞌa soꞌ do̱ꞌ, tacóó soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ xuun soꞌ, ne̱ xꞌneꞌ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j nana̱ chre̱e man soꞌ caꞌanj nij soꞌ quij na̱nj ado̱nj. Dan me se ga̱a queneꞌen soꞌ man Jesucristó, ne̱ caguáj soꞌ, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ nucua̱j caꞌmii soꞌ, cataj soꞌ:
30 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nana̱ chre̱e yoꞌ, cataj soꞌ:
31 Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j nij nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó se̱ gaa na̱nj caꞌne̱j soꞌ man nij soꞌ rej cunu̱u̱ rej nu̱u̱ yaꞌan, ne̱:
32 Ne̱ dan me se chéé ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o xcáá rej tacaan rej yoꞌ, chá nij xoꞌ coj, ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j nij nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó catu̱u̱ nij soꞌ nimán xcáá, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ nimán xcáá a. Ne̱ caꞌvej rá Jesucristó catu̱u̱ nij soꞌ nimán xcáá a. 33 Cheꞌé dan me curiha̱nj nij nana̱ chre̱e nimán snóꞌo, ne̱ catúj nij soꞌ nimán xcáá, ne̱ dan me se ruva̱a̱ uxrá tacaan nicu̱nꞌ tuꞌva na lacuaná rej va̱j nij xcáá yoꞌ, ne̱ ga̱a catúj nij nana̱ chre̱e nimán xcáá yoꞌ, ga̱a ne̱ cunánj ndoꞌo nij xoꞌ caꞌanj nij xoꞌ, ne̱ veé da̱nj vaj nij xoꞌ, ne̱ quinij nij xoꞌ rque na, ne̱ canó xráá nij xoꞌ na̱nj ado̱nj.
34 Dan me se queneꞌen nij síí tumé xcáá se vaa guun, ga̱a ne̱ cunánj nij soꞌ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ ma̱n tacaan do̱ꞌ a. 35 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ni̱ꞌyaj nij yuvii̱ se vaa guun, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ rej nicu̱nꞌ Jesucristó, ga̱a ne̱ queneꞌen nij soꞌ man síí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán a. A̱j nanuû soꞌ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ dínj ne soꞌ rihaan Jesucristó a. Ne̱ a̱j tiꞌinj se snúú soꞌ, ne̱ nuu sa̱ꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. 36 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij síí queneꞌen rihaan nij yuvii̱ da̱j quiꞌyaj Jesucristó ne̱ nahuun sa̱ꞌ síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán a.
37 Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n chumanꞌ Gadara, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j taranꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌa̱nj yaníj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se catúj Jesucristó rque rihoo, ne̱ canica̱j soꞌ caꞌanj soꞌ a. 38 Ga̱a ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j síí nahuun sa̱ꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó caꞌa̱nj soꞌ ga̱ Jesucristó, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá Jesucristó maꞌ.
39 ―Ca̱nica̱j so̱ꞌ nánꞌ so̱ꞌ tucuá so̱ꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan tuvíꞌ so̱ꞌ cheꞌé se sa̱ꞌ ndoꞌo quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
40 Nanica̱j Jesucristó, namán uún soꞌ tuꞌva na lacuaná a. Ga̱a ne̱ ma̱n ndoꞌo yuvii̱ naꞌvi̱j man soꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij yuvii̱ se vaa namán uún soꞌ a. 41 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ Jairo cuꞌna̱j soꞌ, ne̱ soꞌ me síí ꞌni̱j raꞌa ꞌo̱ veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ dan me se canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌa̱nj Jesucristó tucuá soꞌ a. 42 Ne̱ o̱rúnꞌ ra̱a̱ taꞌnij cha̱na̱ soꞌ chala̱ cunii va̱j chuvi̱j yoꞌ, tza̱j ne̱ ranꞌ ndoꞌo yoꞌ, ne̱ da̱j doj cavi̱ꞌ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun rá soꞌ caꞌa̱nj Jesucristó tucuá soꞌ a.
43 Dan me se scaꞌnúj nij soꞌ vaj ꞌo̱ chana̱ ranꞌ ndoꞌo, ne̱ quisíj chuvi̱j ya̱ yoꞌ xraꞌ ton man noꞌ, ne̱ cutunꞌ noꞌ cunuda̱nj saꞌanj vaa rihaan noꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ ꞌó síí guun nucua̱j quiꞌyaj nahuun sa̱ꞌ noꞌ maꞌ. 44 Dan me se quinichrunꞌ noꞌ rej xco̱ Jesucristó, ne̱ canó raꞌa noꞌ do̱j tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ a. Dan me se nu̱ꞌ canó raꞌa noꞌ tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ canicunꞌ se xraꞌ ton man noꞌ na̱nj ado̱nj. 45 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó se vaa me síí canó raꞌa saga̱nꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij yuvii̱ ne cano̱ raꞌa saga̱nꞌ soꞌ maꞌ, taj nu̱ꞌ nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó:
46 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
47 Ga̱a ne̱ xcaj chana̱ cuentá se vaa queneꞌen Jesucristó se vaa quiꞌyaj noꞌ, ga̱a ne̱ riꞌíj man noꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ noꞌ, ne̱ canicunꞌ ru̱j noꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj noꞌ rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ se vaa ma̱a̱n se canó raꞌa noꞌ saga̱nꞌ Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ ma̱a̱n orá dan nahuun sa̱ꞌ noꞌ ne̱ canicunꞌ se xraꞌ ton man noꞌ, taj noꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a.
48 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ, ne̱:
49 Ataa navi̱j caꞌmi̱i̱ Jesucristó, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí cavii tucuá Jairo, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jairo a:
50 Dan me se cuno Jesucristó nana̱ caꞌmii síí caꞌnaꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Jairo a:
51 Dan me se cuchiꞌ Jesucristó tucuá Jairo, ne̱ ne caꞌve̱j Jesucristó catu̱u̱ nij yuvii̱ rá veꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ ma̱a̱n Pedró do̱ꞌ, Juan do̱ꞌ, Jacobo do̱ꞌ, ro̱j ni̱ca̱ Jairo do̱ꞌ, caꞌvej soꞌ catu̱u̱ rá veꞌ ga̱ soꞌ a. 52 Dan me se taꞌvee ndoꞌo nij síí cunuu chre̱ꞌ rá veꞌ cheꞌé chala̱ cunii caviꞌ, ne̱ nanó uxrá rá nij soꞌ, ne̱ goꞌ nij soꞌ cuxruꞌ rucua̱a̱ nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ:
53 Ga̱a ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó cheꞌé se a̱j queneꞌen nij soꞌ se vaa a̱j caviꞌ ya̱ noꞌ a. 54 Tza̱j ne̱ catúj Jesucristó rá cuartó na̱j noꞌ, ne̱ quitaꞌaa soꞌ raꞌa noꞌ, ne̱ nacúún soꞌ man noꞌ, cataj soꞌ:
55 Ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún noꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ naxaga̱a̱ noꞌ, ne̱ nu̱ꞌ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan ro̱j ni̱ca̱ Jairo se vaa go̱ꞌ ro̱j soꞌ do̱j se chá cha̱ chala̱ cunii, taj Jesucristó rihaan ro̱j ni̱ca̱ Jairo a.
56 Dan me se caꞌanj rá ro̱j soꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a: